Abstract
<jats:p>Príspevok sa zaoberá inštitútom darovania s účelovým určením v slovenskom občianskom práve v rovine de lege lata a de lege ferenda. Cieľom príspevku je analyzovať právnu povahu účelového určenia daru a jeho súlad so základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pozornosť sa venuje najmä otázke, či dojednanie účelu daru nenarúša bezodplatnosť darovania a aké právne následky vyplývajú z jeho porušenia. Autori poukazujú na to, že účelové určenie predstavuje prípustné vedľajšie zmluvné dojednanie vyplývajúce zo zásady zmluvnej autonómie strán. Analýza je doplnená rozborom aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá významne prispela k výkladu tohto právneho inštitútu.</jats:p>